7. Maturitne zadanie
7.MATURITNÉ ZADANIE
( lit. zložka )
Zemianska
problematika
Práca: cieľavedomá činnosť ľudí, zameraná na tvorbu statkov a služieb, ktoré uspokojujú ľudské potreby.
Ján Kalinčiak –
Reštavrácia (r)
Rodina
Bešeňovských a rodina Potockých bojujú o miesto vicišpána. Adam Bešeňovský
usporiada hostinu, na ktorú pozve hostí, ktorých hlasy chce získať. Jeho
zastávateľ Matej Bešeňovský chodil po zemienských rodinách a získava hlasy pre
Adama. Bešeňovský pozval na hostinu aj grófa Zelinského, ktorý chcel Aničku, Bešeňovského
dcéru, za ženu. Anička má rada Štefana Levického, ale pretože Štefan bol
chudobný, Aničkin otec im zakázal stretávať sa. On totiž chcel po svadbe Aničky
s grófom Želinským spojiť svoj majetok s grófovým. Anička však chce iba
Štefana, a preto dal Bešeňovským podmienku, že Štefan dostane Aničku vtedy, keď
sa pri voľbách stane druhým vicišpánom. Anička teda odmietla grófa a tým tratil
Bešeňovský veľa hlasov. Rodina Levických sa pridala na stranu Potockých. Celý
príbeh sa končí svadbou Aničky a Štefana.
- téma : voľby vicišpána a boj o zemianské hlasy
- idea : peniaze krivia charkter
Svetozár Hurban Vajanský (z + intelig.)
– Letiace tiene (n)
Na
osudoch zemianskej rodiny Imricha Jablonského autor zachytil proces úpadku
zemianstva.
– Suchá ratolesť (r)
Ústrednou
postavou je zeman Rudopolský ktory sa vracia z ciest po Európe. Zisťuje že
stratil svoj majetok, preto sa rozhodne oženiť s učiteľovou dcérou .
Pavol Országh Hviezdoslav (z + sediac.)
Ežo Vlkolínsky – hlavnou témou je
spor zemianskej matky so synom, ktorý si chce vziať sedliacke dievča. Matka ho
síce vydedí, no prichýli ho ešte pyšnejší zeman – strýko, ktorý iba navzdory
nenávidenej švagrinej vystrojí synovcovi svadbu. Obraz svadby dáva básnikovi
príležitosť ukázať prednosti sedliactva a jeho morálne víťazstvo nad
zemianstvom. Záver skladby smeruje k zmiereniu matky so synom zásluhou vnúčaťa.
Gábor Vlkolínsky – hospodársky a morálny úpadok poprednej zemianskej
rodiny Šimona Vlkolinskeho. Gábor potom, čo sa jeho súrodenci rozleteli po
svete a jeho rodičia prepadli vášni alkoholu zostáva vo svojom zemianskom svete
celkom sám. Ežo mu poradí, aby sa priženil k Blažkovcom, teda do sedliackej
rodiny.
Martin Kukučín (z + z)
- Keď báčik z Chochoľova umrie (p)
Hlavnými postavami tejto poviedky sú Ondrej Tráva a
Aduš Domanický. Príbeh je veľmi jednoduchý. Ondrej Tráva kúpi od Aduša sto mier
jačmeňa. Postupne sa však dozvedá,že Aduš nemá nič z obrovského majetku, ktorý
mu v opilosti opisoval. Úporne sa snaží získať späť preddavok,ktorý dal
Domanickému ako zálohu. „Pán zeman “sa snaží všemožne vyhovoriť, no Ondrej sa
nenechá odradiť zemanovou hrou na city. Preddavok sa mu podarí získať späť,až
keď si ako náhradu za jačmeň chce vziať štyri jasene, ktoré stoja pri hroboch
Adušových predkov. Na tom mieste mu veľmi záleží. Až vtedy si Aduš uvedomuje
„neohraničenosť pustoty svojej duše“.
- Dom v stráni (r)
Katica a Matija idú na
zábavu do dediny. Katicu si všimne Niko, syn statkárky Anzuli a zapáči sa
mu. Otec je nespokojný so správaním dcéry a preto ju odvádza domov. Katica
a Niko sa do seba zaľúbia. Niko sa chce zblížiť so zemianstvom
a myslí si, že sobášom s Katicou by sa so zemianmi zblížil. No
Katicin otec Mate Berac je proti tomu. Nikova matka Šora Anzula nebráni láske
mladých hoci už mala vyhliadnutú nevestu pre svojho syna. Šora Anzula čoraz
častejšie pozýva svoju obľúbenkyňu Doricu do svojho domu. Niko si pri
návštevách oblubuje Doricu a neskôr zistí, že jeho láska ku Katici
ochabla. Katicino sebavedomie je urazené. Katica si nakoniec vezme Pašku
Babicu, mládenca z dediny, tým plní sľub, ktorý dala otcovi na smrtelnej
posteli.
( jaz. zložka )
Slovná zásoba - súhrn všetkých slov určitého jazyka
- základná – obsahuje najčastejšie používané slová (1000-1500)
- individuálna – a) aktívna, b)pasívna (3000-8000)
Expresívne slová – citovo zafarbené, kladný alebo záporný význam
Synonymá - slová ktoré inak znejú, ale majú rovnaký význam
Antonymá - slová s opačným významom
Homonymá - slová, ktoré znejú rovnako ale majú iný význam
